Som bábika s ktorou divadlo hráš, taká tá zraniteľná vec...
No raz povieš si, dosť bolo, nebavíš ma už....choď preč...
Nájdeš si inú, lepšiu, ktorej srdce na kusy zlomíš...
Som nástroj v rukách diabla, ktorý snaží sa ma z cesty zmiasť ...
Bábka, ktorá zamotala sa do spleti lží a poloprávd.
A ty?
Si ten, čo zabil nádej, zničil srdce, ukázal plač...
Si diabol, ktorý nemá zľutovanie, si hráč...
Zaujímajúc sa len o zlomené srdcia
nechápeš, že je to, ako keď ťa mučia...?
vytrhnúť srdce a dať ho koňom rozdupať,
ukázať svetu, že vieš život nabúrať.
Podarilo sa ti zničiť mi svet,
milión kúskov, ktoré nikdy neposkladám späť...
Tak strašne túžim, aby si pocítil ten horký plač,
keď telo nevládze a pery neprestávajú sa triasť.
Tak choď, uteč preč, ako to robíš stále, raz pochopíš, že toto nie je to pravé,
snáď nebude neskoro na tvoj návrat, avšak bude tu niekto s tebou rátať???
Choď už, bež, ďalšie srdce znič, potešenie, ktoré dáva ti chuť žiť.....